Mencer
DISQUE FAI FRIO NOS MONTES GALEGOS,
DISQUE VAI VENTO NA VEIRA DO MAR;
DISQUE MORREU A ESPERANZA NO POBO,
DISQUE O FUTURO NON PODE AGROMAR.
LERIAS E LERIAS DOS ABAFANTES,
DOS QUE SE EMPREÑAN O POBO AFOGAR!:
TI E MAIS EU, TODOS NOSOUTROS, SOMOS GALICIA,
E AINDA ESTAMOS POR ENTERRAR!
LERIAS E LERIAS DOS ABAFANTES,
DOS QUE SE EMPREÑAN O POBO AFOGAR!:
TEMOS FUTURO, TEMOS MAÑAN,
XA QUE GALICIA EMPEZA A ESPERTAR!
Foi longa a noite pero xa alborea,
fonda a ferida, pero está a sanar,
doente a fame, máis virá a fartura:
os cás do medo fuxindo sxa van!
Terra de vivos e non de fantasmas,
terra de homes a face-la paz:
a paz do pobo, a irmá da xusticia
e vinculeira do viño e do pan!
Amanhecer
DISQUE FAZ FRIO NAS MONTANHAS GALEGAS,
DISQUE VAI VENTO NA BEIRA DO MAR;
DISQUE MORREU A ESPERANÇA NO POVO,
DISQUE O FUTURO NÃO PODE SE AFUNDAR.
LERIAS E LERIAS DOS OPRIMIDOS,
DOS QUE SE ESFORÇAM PARA O POVO AFUNDAR!:
VOCÊ E EU, TODOS NÓS, SOMOS GALICIA,
E AINDA ESTAMOS POR ENTERRAR!
LERIAS E LERIAS DOS OPRIMIDOS,
DOS QUE SE ESFORÇAM PARA O POVO AFUNDAR!:
TEMOS FUTURO, TEMOS MANHÃ,
JÁ QUE GALICIA COMEÇA A DESPERTAR!
Foi longa a noite, mas já clareia,
profunda a ferida, mas está a sarar,
doente a fome, mas virá a fartura:
os grilhões do medo estão se quebrando!
Terra de vivos e não de fantasmas,
terra de homens para fazer a paz:
a paz do povo, a irmã da justiça
e unida ao vinho e ao pão!