Arkona
Spelenala bujnaja reèka
Spjašèie kamni svetloju vodoju.
Umyvala bujnaja reèka
Liki voinov ranennych, rukoju
Ruki rasprav', k solncy vzdymi!
Skvoz' oblaka Roda uzri.
Glas pastucha,
Èto ochranjaet son
Lavšich zdes'.
Slova ždet
Tech, kto sveršaet mest'.
Skvoz' tuman vekov
Vnov' proletit strela
Etu nit' mirov
Vmit izorvet ona.
Ty povedaj, bujnaja reèka,
O vekach delekich, o Borach bessmertnych.
Prilaskaj ty bujnaja reèka
Iz glubin prišedšich, da Svarogu vernych.
Ruki rasprav', k solncy vzdymi!
Skvoz' oblaka Roda uzri.
Arkona
Corre a forte correnteza
As pedras dormem na água clara.
A correnteza forte lavou
Os rostos dos guerreiros feridos, com a mão.
Braços abertos, se ergam ao sol!
Através das nuvens, veja o Roda.
A voz do pastor,
Isso protege o sono
Dos que estão aqui.
As palavras esperam
Aqueles que buscam a vingança.
Através da névoa dos séculos
Novamente a flecha voará
Esse fio do mundo
Num instante ela rasgará.
Diga-me, forte correnteza,
Sobre as eras antigas, sobre as Florestas imortais.
Aproxima-te, forte correnteza,
Das profundezas que vieram, fiéis a Svarog.
Braços abertos, se ergam ao sol!
Através das nuvens, veja o Roda.