Dušu Mi Vrá
Plameò svieèku borí
nielen vietor stromy kloní
poï sem, ukáž mi tvár
èi máš poh¾ad temný
cti znak, èo som ti dal
kým pergament neprehorí
bez sna v každej vete
myšlienka sa nevyplní
Nevidel nikdy to¾ko ve¾a
krúžiacich vtákov na dne mora
dážï bahno plodí
nielen sucho vrásky rodí
sám kráèaj chorý
kým sa kalich nenaplní
Blesky posviete mi
¾udský èerv chce krvou plati
poï sem, ruku mi daj
zloèin vraha neukojí
plávaj s vetrom holý
bez krídiel ti mlados zhorí
tisíc desaroèí
vekom pýchu nevyplatíš
Vrá mi dušu ¾udskú
Devolva Minha Alma
A chama da vela queima
não só o vento dobra as árvores
vem cá, mostre seu rosto
se você tem um olhar sombrio
honre o sinal que te dei
até que o pergaminho não queime
sem sonho em cada verso
a ideia não se realiza
Nunca vi tantos
pássaros girando no fundo do mar
a chuva gera lama
não só a seca traz rugas
caminhe sozinho, doente
até que o cálice se encha
Relâmpagos, ilumine-me
o verme humano quer pagar com sangue
vem cá, me dê a mão
o crime do assassino não sacia
navegue com o vento nu
sem asas, sua juventude se apagará
mil décadas
com a idade, a vaidade não se paga
Devolva-me a alma humana